OBSAH:
- Výskum ukázal, že pôst môže pomôcť pri regenerácii buniek a dlhovekosti.
- V mnohých náboženstvách a filozofiách sa po stáročia praktizuje buď prerušovaný pôst, alebo redukcia kalórií.
- Postiť by sa nemali deti, starší a ľudia s poruchami príjmu potravy.
Keď žijete v multikultúrnej krajine, akou je Austrália, s najväčšou pravdepodobnosťou sa stretnete s ľuďmi z iných kultúr, ktorí vyznávajú iné náboženstvo.
Byť schopný chápať a uznať náboženské a kultúrne atribúty rôznorodých komunít je veľmi dôležité a vedie k súdržnejšej spoločnosti.
Jednou z týchto praktík je náboženský pôst, ktorý dodržiava mnoho rôznych vierovyznaní.
Diana Abdel-Rahman, OAM, je prezidentkou Austrálskeho moslimského rádia (AMV Radio), kde každý rok uvádza rozhlasový program o Ramadáne. Počas posvätného mesiaca vysielajú z Canberry, v angličtine, 24 hodín denne.
Vysvetľuje, že Ramadán je pre moslimov príležitosťou, aby sa znovu spojili s Bohom a so svojím náboženstvom.
"Pôst skutočne prospieva telu, mysli a duši. Počas Ramadánu sa navyše mnohí z nás modlia častejšie,” hovorí nám. "Je to čas, kde môžeme odložiť všetko, čo robíme a keď sa môžeme úplne sústrediť na našu vieru."
Ramadán je arabský názov pre deviaty mesiac v islamskom kalendári. Môže trvať 29 alebo 30 dní, v závislosti od lunárneho kalendára, a moslimovia počas neho nejedia a nepijú – dokonca ani vodu – od východu slnka, až po jeho západ.
Pôst je jedným z piatich pilierov islamu. Credit: Pexels/Monstera
Prerušovaný pôst
Počas Ramadánu držia moslimovia takzvaný “prerušovaný pôst”, čo je termín používaný na opis rôznych stravovacích vzorcov, pri ktorých sa nekonzumujú žiadne, alebo len malé množstvá kalórií - a to v opakujúcich sa časových intervaloch, trvajúcich od 12 hodín do niekoľkých dní.
Dr Veronique Chachay je praktickou dietologičkou, lektorkou a výskumnou pracovníčkou na Queenslandskej univerzite UQ. Úplné zdržiavanie sa jedla v určitom čase má podľa nej niekoľko výhod.
"Počas postenia sa v našom tele spúšťa mechanizmus, ktorý robí naše bunky odolnejšími. Znamená to, že bunky sa pod vplyvom mierneho stresu (hovoríme mierneho, lebo hlad netrvá príliš dlho) prepnú do “stresového modulu”, v ktorom sa aktivujú enzýmy podporujúce detoxikáciu,“ vysvetľuje.
Source: Getty / Getty Images/lacaosa
Výsledkom je, že bunka sa pustí do “jarného upratovania”Dr Veronique Chachay
Podobné benefity sa ale nepotvrdili pri obmedzovaní tekutín. “Voda je skutočne prospešná na vyplavenie toxínov,” hovorí Dr Chachay. “Keď sa ľudia postia, v širokej škále tkanív a orgánov sa spustí proces zvaný „autofágia.“
„Bunka pri ňom recykluje, čo sa dá. Napríklad staré organely, alebo aminokyseliny… “Auto” (seba) a „fágia“ (jedenie) je proces, pri ktorom bunky akoby čiastočne pojedali samé seba.
Podľa doktorky Chachay to môže zlepšiť celkové zdravie a oddialiť starnutie.
"Z dlhodobého hľadiska sú tieto mechanizmy účinnejšie, pretože sa pri nich znižuje bunkový odpad a tým aj toxíny."
Zvyšujete schopnosť detoxikácie. Takže konečným výsledkom je regenerácia
Dr Chachay pripomína, že k procesu regenerácie buniek dochádza aj počas, ale aj po prerušení pôstu.
„Prechod z pôstu k opätovnému jedeniu má priaznivý účinok na naše telo, pretože bunka, ktorej chýbali určité živiny - a tie sa s jedlom vrátia, z nich vyťaží maximum.”
"Neplytvá nimi, nie je ich nadbytok. Sú využité na optimálnu funkciu buniek."
Keď človek začne znovu jesť, je dôležité, aby si vybral zdravo a vyvaroval sa nadmernej konzumácii sladkého a mastného jedla, najmä ak sa pôst/diéta preruší večer.
"Vysoká hladina inzulínu v noci nie je pre telo veľmi dobrá," pokračuje Dr Chachay.
V judaizme, podobne ako v islame, je za pôst považované úplné zdržanie sa jedla a pitia – vrátane vody.
Praktizujú ho aj v hinduizme, hoci tam môže mať aj iné, ako konzumné formy. Od jednoduchého obmedzenia svetla až po extrémnu abstinenciu. V hinduistickom náboženstve však pôst nie je povinnosťou, ale morálnym a duchovným aktom, ktorého cieľom je očistiť telo a myseľ.
Po západe slnka počas Ramadánu Source: Getty / Getty Images/Jasmin Merdan
Obmedzenie kalórií
Rozličné náboženstvá praktizujú pôst rozličnými spôsobmi.
Napríklad katolíci nejedia v piatok počas pôstu mäso a grécki ortodoxní kresťania sa 3x za rok (spolu zhruba 180 až 200 dní) zdržiavajú mliečnych výrobkov, vajec, mäsa, a niekedy aj olivového oleja a rýb.
Dr Chachay hovorí, že tento typ pôstu zapadá do kategórie “obmedzenia kalórií”.
Modernou diétou založenou na tomto princípe je takzvaná CRON-diéta (calorie restriction practice on optimal nutrition) ktorá limituje príjem kalórií v snahe zlepšiť zdravie a spomaliť starnutie, pričom sa však telu aj naďalej poskytujú odporúčané denné množstvá živín.
Credit: Pexels/Nicole Michalou
"Samozrejme nie všetky stavy, ktoré sú spojené s nadbytočným tukovým tkanivom v tele, napríklad mierny zápal, a ktoré vedú ku chronickým ochoreniam, prichádzajú pri tomto type postenia do úvahy.”
"Keďže tieto gény sú stimulované o niečo menej, ako keď sa postíte úplne, môžeme hovoriť o istej miere antioxidačnej obrany, keď je telo schopné vyčistiť sa od voľných radikálov, toxínov atď..."
Celkový efekt z toho je, že sa spomalí proces starnutia
Moderné diéty
Popularizované verzie prerušovaného pôstu zahŕňajú diétu 5:2, ktorej súčasťou je konzumácia maximálne 500 kalórií za deň, dvakrát týždenne.
Jej autor, Dr Michael Mosley, ju nedávno zaktualizoval na takzvaných “Fast 800”, čo je 800 kalórií počas dvoch dní, a nízko-sacharidová diéta zvyšných päť.
Ďalším vedecky podloženým typom diéty je tá, ktorá dostala názov “Fasting Mimicking”, v preklade “napodobňovanie hladovania”, ktorú vytvoril Dr Valter Longo.
Podľa doktorky Chachay môže pomôcť s nápravou hormónov a podporou obnovy buniek.
„Longova výskumná skupina dokázala, že na to, aby bola diéta účinná, nepotrebujete prejsť na nulové kalórie. Stačí, ak to, čo robíte a jete, znížite na polovicu. Aj to má isté výhody,“ vysvetľuje Dr Chachay.
Pri diéte “Fasting Mimicking” dochádza aj k poklesu konzumovaných bielkovín.
"Odporúča sa to robiť raz, dvakrát, alebo trikrát za rok - po dobu piatich dní - za účelom resetovania tých hormónov, ktoré by nemali byť na vysokej úrovni. A pomáha to aj s autofágiou, teda obnovou buniek."
Deti by sa nemali postiť Source: Pixabay / Pixabay/Jill Wellington
Pôst nie je pre každého
Dr Chachay hovorí, že pôst sa neodporúča ľuďom, ktorí majú nízku váhu, zdravotné problémy, alebo poruchy príjmu potravy.
Adama Konda je Imámom v islamskom centre v Canberre.
Hovorí, že od detí, starších a chorých ľudí sa neočakáva, že sa budú počas Ramadánu postiť.
"Dieťa sa nemusí postiť, pretože potrebuje rásť... cestovateľ sa nemusí postiť, pretože si to môže vynahradiť neskôr doma. Ani starší ľudia sa nemusia postiť." Keď sú ženy tehotné alebo dojčia, nemusia sa postiť ani ony,“ vysvetľuje Konda.
Ak to fyzicky nezvládnete, nie je vám dovolené postiť sa.
Po všetkom, čo bolo uvedené vyššie Dr Chachay zdôrazňuje dôležitosť vyváženej stravy. Pred začatím pôstu alebo diéty odporúča porozprávať sa s praktickým lekárom alebo zdravotníkom.
